Aikido

ZMIZLO V MRAKOCH ROKOV MNOHO MIEN, ALE OSTALO UMENIE, KTORÉ ČINÍ TELO POSLUŠNOSTI MYSLI

Aikido patrí medzi Japonské BUDO (cesta bojovníka) a okolo polovice 20. storočia ho po viacročnom štúdiu klasických bojových umení založil O-sensei Morihei Ueshiba, ktorý zároveň definoval aj jeho morálne, etické a filozofické hodnoty. Aikido je umenie založené na princípoch harmónie alebo súladu, vnútornej energie KI, a účelom rozvíjaní týchto princípov usilovným praktizovaním Aikido. Užší preklad je „cesta harmónie ducha“, v zmysle „metóda alebo cesta (dó) pre harmóniu alebo koordináciu (ai) vnútornej energie alebo ducha (ki). Voľný preklad by mohol byť tiež „spôsob života prostredníctvom harmónie s prírodou“. Prečo umenie a cesta. Pretože vrcholové zvládnutie techník aikido a hlavne princípu Aiki na ktorom sú vystavané a spôsob jeho každodenného precvičovania sa pokladá za umenie zvládnutia seba samého – cestu života DÓ. Aikido – pôvodné japonské umenie je po desaťročia rozvíjané aj mimo Japonska. Dnes je považované za smer duchovnej, fyzickej a filozofickej náuky všeobecne radený ku pojmom ako ZEN, BUDHUZMUS a JOGA. Zakladateľ bol proti športovému chápaniu aikido, čo úplne jasne vyjadril často citovaným výrokom: „Keď chcem dokázať, že som lepší než ten druhý, nie je to skutočné bratstvo medzi ľuďmi.“Niekoľko rokov sa AIKIDO vyvíjalo, až nakoniec preniklo prakticky do celého sveta. Aikido ktorého technický a duchovný aspect pokračuje v línii doshu - Ueshiba sa vyučuje v rámci organizácie Aikikai so sídlom v Japonsku. O-senseiové učenie bolo vyučované rôznymi spôsobmi ktoré kládli dôraz na rôzne aspekty učenia a tak vznikali aj isté odnože a smery. Vzniklo AIKIBUDO, IWAMA - RYU, KI AIKIDO, YOSHINKAN, YOSEIKAN, TOMIKI AIKIDO, SHINSIN TOITSU AIKIDOKAI, KI NO MICHI.    

Ai - môže byť preložené ako harmónia alebo súlad, jednota, súhlas

Ki - môže byť preložené ako vnútorná energia, mentálna energia, vesmír, príroda

Dó - znamena cesta, dráha, spôsob života

O-sensei Morihei Ueshiba (14.12.1883 - 26.4.1969)

Morihei Ueshiba sa narodil 14.12.1883 v Tanabe, ako štvrté dieťa manželov Ueshibových.  Otec Yoroku, potomok starého samurajského rodu, bol váženým farmárom. Matka Yuki bola kultivovaná dáma s hlbokým záujmom o literatúru, umenie a náboženstvo. Už v detstve sa prejavila jeho túžba po spojení telesného a duchovného vývoja do jedného harmonického celku. Duchovný rozvoj bol ale na žiadosť jeho otca doplnený o výcvik v tradičnom japonskom zápase sumo a tiež beh a plávanie. Navštevoval rôzne stredné školy, ale nakoniec skončil obchodnú akadémiu. Skúsil svoje šťastie ako štátny úradník na daňovom úrade v Tanabe a o rok neskôr, v roku 1902, v Tokio Jalto. Ako sa zdalo nebol stvorený pre dráhu obchodníka. Dôležité však bolo, že počas svojho pobytu v Tokiu sa zoznámil so základmi kendo a ju jutsu. Krátko po návrate a svadbe s Hatsu Itokawa, bol odvedený do armády a v roku 1904 vyslaný do vtedy zúriacej rusko-japonskej vojny. V armáde získal dobrú povesť pre svoje majstrovstvo v boji s bajonetom a pracovitou a poctivou povahou. No naďalej pokračoval v štúdiu bojového umenia. V roku 1907 bol z armády prepustený a vrátil sa späť do Tanabe. Vojna na ňom zanechala stopy. Bol vysilený a deprimovaný. Skoro sa ale dostal späť do kondície následkom farmárenia a účasťou na verejnom živote, ale najmä ďalším štúdiom bojovým umení. Otec mu totiž postavil dojo, do ktorého potom pozýval popredných majstrov, aby jeho syna učili. Tak Morihei úspešne zavŕšil štúdium školy Goto a zoznámil sa s Kanovým Judo. Bol žiakom slávneho bojovníka a majstra Daito-ryu. Po smrti svojho otca bol značne otrasený a tak vrátil za šintoistickým kňazom Onisaburo Degučim a učil sa od neho 6 rokov. Po čas náboženského učenia dospel Ueshiba ku mnohým zásadným aspektom bojového umenia, hovorí sa, že dosiahol celkové prebudenie (Satori). Keď prišiel v roku 1925 späť do Japonska, začína sa hovoriť o Ueshibovi ako o majstrovi „božskej techniky“. V tejto dobe sa tiež zakladateľ zaoberal tiež výukou vojenský kadetov. Je známe, že Ueshiba zjednotil princíp AIKI na použitie tela aj zbrane.Krátko na to vypukla II. sv. vojna a okrem Karate bol dlhší čas v Japonsku zákaz výuky bojových umení. Vtedy aj aikido zaznamenalo určitú stagnáciu, napriek tomu ale Ueshiba po vojne obnovil svoju školu a začal učiť aj verejnosť.

„Porozumel som - budo nie je zrazením protivníka našou silou, tým menej to je nástroj na smerovanie sveta do deštrukcie pomocou rúk. Pravé budo znamená pochopiť ducha vesmíru, udržať mier vo svete, správne produkovať, ochraňovať a kultivovať všetky bytosti prírody. Trénovanie budo znamená brať božiu lásku, ktorá správne produkuje, ochraňuje a kultivuje všetky veci v prírode, prispôsobovať sa a zužitkovať ju v našom duchu a tele.“ 

„Keď chcem dokázať, že som lepší než ten druhý, nie je to skutočné bratstvo medzi ľuďmi.“    

„Pri víťazstve sa Umenie Mieru nespolieha na zbrane alebo hrubú silu, namiesto toho sa naladíme na vesmír, oslavujeme život a predchádzame smrti a zničeniu. Skutočným pojmom samuraj je ten, ktorý slúži a ostáva verný sile lásky.“

„Je lepšie vášho súpera priviesť k osvieteniu, ako ho zraniť alebo zabiť.“

O-sensei Morihei Ueshiba

Učenie je v prvom rade sebarealizácia, hľadanie vlastného duchovného ja. Aikido slúži rozvíjaniu ľudskej individuality, takzvaného jednobytia, spojeného s bohom, prírodou, ľuďmi a sebou samým. Aby sa niekto stal človekom mieru, musí byť najprv človekom vojny. A skutočný bojovník zostane vždy bojovníkom božím: dobro musí zakaždým vstúpiť do cesty zlu. Bojovník nikdy nezneužíva svoju moc, všetku svoju silu vsádza pre zlepšenie ľudstva.

shihan Steven Seagal

Rozvoj Aikida po II. sv. vojne
1955 – prvá verejná ukážka Aikido mimo Japonska
1960 – Ueshiba odstáva medailu do japonskej vlády za činorodú činnosť pri zrode AIKIDO
1967 – vybudovanie Tokijského Aikikai (centrálne stredisko Aikido)
1969 – vo veku 86 rokov zomiera dňa 24. Apríla O-sensei Morihei Ueshiba, na jeho miesto prichádza jeho syn Kishomaru Ueshiba, ktorého po smrti vystriedal vnuk súčasný doshu – Moriteru Ueshiba.

Aikido nie je zázračnou metódou odstránenia problémov. Nie je zaručená morálnosť, tolerantnosť, zodpovednosť, nezištnosť, vnútorná krása (či iná pozitívna kategória) cvičenca aikido. Umožňuje však nájsť k nim cestu a kráčať po nej od narodenia po smrť. Aikido nie je iba zábavou pre mladých. Jeho hlavný význam spočíva v celoživotnom učení sa boja o vlastný kvalitný a zmysluplný  život.

Zaujimavosti

Žiacke a majstrovské stupne v Aikido:
6.kyu - 1.kyu (shiro obi - biely pás)
1.dan - 10.dan (kuro obi - čierny pás)

Hakama:
Je tradičný odev samurajov v Japonsku. Niektoré tradičné bojové umenia ako napríklad Aikido, Aikijutsu, Kendo, laido dodnes používajú tento druh odevu. Je viacero typov hakamy a je medzi nimi rozdiel. V aikido sa používajú čierne hakamy niekedy je možné sa stretnúť s indigo /tmavomodrou/ farbou alebo bielou. Postupne sa uviedlo do praxe používanie hakamy iba pre pokročilých cvičencov od 2.kyu, v niektorých dojo od 1.danu. Hakama neoznačuje nejaký stupeň, ale skôr duševnú, duchovnú a technickú vyspelosť adepta. Hakama by mala mať 7 záhybov (5 vpredu a 2 vzadu) ktoré znamenajú:

Yuki - odvaha, statočnosť, neohrozenosť
Jin - ľudskosť, láskavosť, vrelosť
Gi - spravodlivosť, povinnosť, celistvosť
Rei - etika, úcta, zdvorilosť
Makoto - úprimnosť, pokora, čisté srdce
Chugi - vernosť, presnosť, korektnosť
Meiyo - dôvera, vážnosť, česť

Nositeľ hakamy na seba jej nosením preberá plnú zodpovednosť pri presadzovaní týchto cností.    

Japonské počítanie do desať:
ichi (iči-1), ni (ny-2), san (san -3), shi (či-4), go (go -5), roku (roku -6), shichi (šiči -7), hachi (hači-8), kju (kju -9), ju (džú -10)

Steven Seagal - Kisshomaru Ueshiba - Moriteru Ueshiba
06. marca 199? - Hombu Dojo Tokio (centrálne stredisko aikikaiov na svete)

Druhý vodca
sensei Kisshomaru Ueshiba, 26.04.1921 - 04.01.1999 (10.DAN aikido a syn O-Senseia)

Súčasny vodca
Doshu - sensei Moriteru Ueshiba, 02.04.1951 - (10.DAN aikido a vnuk O-Senseia)

 

80% informácií a faktov bolo čerpaných z príručky AIKIDO - cesta harmónie, ktorej autorom je Ing. Ľubomír Sedlák (3.DAN aikido aikikai)