interview - Rozhovor S PETA
--.05.2001
Akčná hviezda Steven Seagal, ktorého film Exit Wounds práve vyšiel na DVD pozval členov PETA do rozľahlej južnej Kalifornie. Spolu s jeho ženou, ich dcérou a adoptovanými zvieratami, aby sa vyjadril k právam zvierat. Seagal už po dlhý čas obhajuje práva zvierat, je držiteľom Humanitarian Award za pomoc organizácií PETA pri presadzovaní práv pre zvieratá v Taiwane.
Redaktor: Kedy ste sa začali prvý krát zaujímať o zvieratá?
Steven Seagal: Myslím, že v čase, keď som o tom premýšľal a keď som si uvedomil dôležitosť pomoci zvieratám. Dokonca aj keď som sa narodil v meste, žili sme blízko lesov a jazier, a všade naokolo bolo veľa zvierat. Samozrejme ako dieťa som bol odtrhnutý od amerických miest, vtedy ľudia veľa poľovali a rybárčili. A bolo to niečo čo stále cítim a nie je to dobré zabíjať zvieratá. Bolo to skôr ako som odišiel do Ázie študovať Budhizmus, akupunktúru, bylinkárstvo a bojové umenia. To bol na konci 60-tých a začiatkom 70-tých rokov. To bolo z tých prvých okamihoch. Učil som sa vtedy aký hlboký význam v Budhizme to má. Stal som sa zo mňa človek vnímajúci všetkých živé bytostí, od malého hmyzu až po človeka, všetci sú rovnako vzácny. Začal som sa trochu učiť o rovnováhe a vyrovnanosti. Teraz každý, kto sa pohybuje v mojej blízkosti vie, že nedovolím zabiť ani malého pavúčika alebo muchu. Pretože každý život je rovnako vzácny.
Redaktor: Čo si myslíš o organizácií PETA a ako s tebou súvisí?
Steven Seagal: Ja som veľmi zaangažovaný v organizácií PETA, pretože pravda je, že zachraňujeme životy množstvu vnímajúcich bytostí a tiež pomáhame tým, ktoré prežívajú utrpenie, zvieratám s ktorými sa neľudský zaobchádza, vraždy, mučenie.
Redaktor: Pri tvojom prejave pri odovzdávaní ceny Humanitarian Award si rozprával o trápení sa so spoločnosťami ktoré často obchádzajú zákony, že je treba štrajkovať.
Steven Seagal: Nuž, náš súdny systém je skoro bezbranný. To je veľká chyba, ktorá robí biznis množstvu spoločnosti. Tie si možno svoje činy uvedomujú, ale nič proti tomu neurobia, lebo vedia že ich štát a zákon nemá ako zastaviť. Takže jediná reálna cesta ako tomu zabrániť vedieť k štrajkom a obrane možno aj vlastným telom. A úprimne povedané, keď sa dostanete do situácie v ktorej je možnosť pekne zarobiť, tak takého človeka len ťažko zastavíte. Čím viac peňazí zarábajú tým sú viditeľnejší a čím sú viditeľnejší tým zraniteľnejšia je pre nich negatívna publicita.
Redaktor: Čo by ste odkázali ľuďom ktorý hovoria, že zvieratá sú tu pre naše využitie?
Steven Seagal: Stretol som sa už s takým názorom a nebolo to tak dávno. Takto sa pozeral na môjho koňa a ostatné moje zvieratá. No ja nesúhlasím s takým názorom. Ja si myslím, že sme na tomto svete, aby sme pomáhali ostatným a starali sa o nich. Jeho myslenie bolo veľmi povrchné to moje je rozumnejšie a má väčší zmysel. Niektoré zvieratá sú rovnako šikovné ako človek. Každá krutosť vykonávaná na zvieratách mi trhá srdce.
Redaktor: Stále viac ľudí spolupracuje so zvieratami a vníma ich ako rovnocennú bytosť. A jedným z dobrých príkladov sú ľudia ktorý, boli v kóme, ľudia ktorým nedávali žiadnu nádej na prežitie, ľudia ktorý mali najrôznejšie choroby každého druhu a ktorým práve stretávanie sa s komunitami zvierat a chovanie zvierat prinieslo opäť zdravie. Čo by si nám o tom povedal?
Steven Seagal: Je to pravda a veľa ľudí sa to neuvedomuje. Možno preto lebo sú zdraví...
Redaktor: Počas tvojich ciest svetom si sa určite stretol s nejakými príbehmi o ľuďoch a ich správaniu sa k zvieratám. Vedel by si nám o nejakom povedať?
Steven Seagal: Áno, keď som bol v Osake v Japonsku. Mal som problémy s nejakými individuálnymi skupina ľudí, ktorý porušovali zákony (pravdepodobne Yakuza). Mal som vtedy vlastnú školu a dojo. Viete život pre mňa nebol vtedy veľmi ľahký. Sedel som pred svojím dojo a zahliadol som jedného fakt tajomného mimoriadne zvláštneho bieleho psa, ktorý ku mne prišiel ako keby sme sa poznali už dlhú dobu. Tak som si ho zobral a staral sa oňho. Zopár dni sa odo mňa ani nepohol, bol stále so mnou. Volali sme ho Ginkon a spal stále pri dverách. O tri alebo štyri dni v noci okolo štvrtej ráno ma zobudil. Keď som vstal zistil som že mi horí moje dojo ale našťastie som ho stihol pred ohňom uhasiť a tak mi vznikli len minimálne škody, za čo ďakujem práve tomu psovi. Na druhý deň zmizol a už sa nevrátil.