Legend Forever

Všetko sa začalo sľubným príbehom, dobrým scenárom a nakoniec vznikol titul Nico, viac než zákon so ziskom 16,6 milióna amerických dolárov a Hollywoode bola nová akčná hviezda. Nasledovali pecky ako Hard to Kill, Marked for Death, Out For Justice a Under Siege. Neubehlo ani päť rokov od jeho prvého filmu a Steven bol v balíku a navyše mal výbornú reputáciu, ktorú si však čiastočne poškodil filmom On Deadly Ground. Tú si však o rok neskôr napravuje snímkom Under Siege 2. Ako sa hovorí: „opäť bol na koni“. Vedľajšiu úlohu stvárnil po boku Kurta Russellta vo filme Executive Decision a v tom istom roku prišiel ďalší kultoví trhák The Glimmer Man. Podľa niektorých kritikov je práve tento jeho film, najlepším kúskom jeho kariéry. V roku 1997 prišiel ako ochranca prírody vo filme Fire Down Below, ktorého zisk sa pohyboval príliš nízko a opäť si poškodil svoju reputáciu v očiach kritikov, ale aj filmových natšencov. Nič však ešte nebolo stratené a čakalo sa na ďalší dobrý film. No márne! Patriot z roku 1998 sa nedostal ani na plátna kín a bol totálnym fiaskom v plnom slova zmysle.

Hovorilo sa o konci jeho filmovej kariéry, ktorá začala príliš rýchlo apreto nemohla dlho vydržať. Po troch rokoch odmlčania prišiel obrať k lepšiemu v podaní filmu Exit Wounds. Tretí krát sa dostal do popredia a jeho reputácia sa z časti napravila. Týmto filmom sa však začína éra novodobých akčných filmov, ktoré majú inú štruktúru. Jednoducho povedané, už to nie sú 90-té roky. V tom istom roku natočil ďalší "hit" s názvom Ticker a v roku jeho päťdesiatich narodenín(2002) prišiel film Half Past Dead z väzenského prostredia, ktoré ho opäť posunuli na vyšší stupienok. V rokoch 2003 až 2006 sa mu celkom darilo, no nie tak, ako kedysi. Značne nezaujímavý bol film Attack Force. Flight Of Fury z februára 2007 bol síce lepší, ale to nemení nič na tom, že kvalita jeho filmov prudko klesá dole. Už dlhšiu dobu ho zopár internetových portálov vnímalo ako akčného herca, ktorý sa márne pokúša nadviazať na úspech svojich starých filmov. Nečakaný obrat však prišiel koncom roka 2007 v podobe snímku Urban Justice a komédie The Onion Movie.

Oba jeho filmy sa po takmer šiestich rokoch dostali do amerických kín. Tento nečakaný úspech dokazuje, že na to ešte stále má. V marci 2008 dorazila do kín po celom svete ďalšia filmová lahôdka s názvom Pistol Whipped a Steven tak už po tretí krát získava späť svoju stratenú reputáciu. Ale až film Kill Switch 2008 môžú aj filmový kritici považovať za ozajstný návrat úžasnej akčnej legendy. Rok 2009 priniesol ďalšie zaujímavé projekty, avšak najneočakávanejším z nich je koncoročná reality šou Steven Seagal: Lawman ktorá v decembri zaplní večerný vysielací čas v amerických televíziach. Akčný hrdina sa tak na vlastnej koži bez pomoci filmárov ocitne zoči-voči ozajstnému zločinu v temných uliciach Ameriky. Kto ale je v skutočnosti Steven Seagal? Väčšina ho pozná ako herca ktorý zmlátil každého, kto mu stál v ceste, a tak ho aj vďaka takýmto filmom ľudia zaškatuľkovali. Ako väčšina slávny osobnosti, aj on si musel cestu k veľkým peniazom ťažko prebíjať. Štúdiom bojových umení si zabezpečil postupnú slávu. Tieto pradávne metódy východných umení odjakživa viedli k disciplíny a etike.

Čo samozrejme zanechalo stopy aj na Seagalovi. Dnes už 57 ročný pán v pokročilejšom strednom veku aj napriek sláve a peniazom stále žije rovnako, ako keď sa prvý krát vrátil z ďalekého Japonska. Prvý krát sa tam dostal vo svojich sedemnástich rokoch ako žiak v organizácií aikido akikia (vtedy ešte pod záštitou syna zakladateľa). Neskôr sa tam presťahoval a strávil tam presne 17 rokov svojho života. Okrem štúdia bojových umení, ktoré neskôr aj vyučoval si založil rodinu s dcérou majstra bojových umení, ktorý vlastnil jedno Dojo v meste Osaka. Zároveň sa dal na cestu budhizmu, ktorý je oproti iným náboženstvám prijateľnejší a tolerantnejší. Je jedným z mála majstrov ktorý prerazili na filmovo plátne, aj keď je dnes už jeho sláva mimoriadne naštrbená. Hollywood nie je práve najlepšie miesto pre takého to človeka. Za množstvom danov však nie je pýcha, ale súcitné zmýšľanie jedného výborného človeka, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o záchranu množstva ľudských, ale aj tých zvieracích životov. Často za svoje názory vyslúžil nemilé poznámky do filmových kritikov a novinárov.

Odstupom času je jeho pôsobenie v šou biznise ohrozené a už dávno neláka do kín také množstvo ľudí, ako to bolo v slávny 90-tých rokoch. Dnes sa okrem filmom venuje hudbe, zvlášť po smrti svojej matky, ktorá hovorila, aby svoje piesne pustil do svete. „Ľuďom sa budú páčiť“ Mala pravdu. A tak sa z majstra bojových umení, ochrankára a neskôr aj úspešného akčného hrdinu stala aj ikona hudobného štýlu s názvom Blues. Nie je tajomstvom že Steven hráje na gitare od svojho detstva. V jeho živote bolo veľa pádov a temných období, ako napríklad údajná spolupráca so spravodajskou agentúrou CIA. Je to jedná z otázok na ktoré asi my smrteľníci nedostanem odpoveď nikdy. Tak ako Seagal, tak aj CIA odmietajú spoločnú spoluprácu v rokoch 1965-1975. Údajne potýčky s Yakuzou a problémy, ktoré mal vo svojom vlastnom Dojo ho neraz priviedli na kraj svojich možností. Steven je vegetarián, milovník prírody, zvierat a často sa zúčastňuje rôznych nadácií nielen v USA. India, Tibet, Čína a samozrejme Japonsko sú krajiny ktoré často navštevuje. Niekoľko krát sa stretol aj hlavou Tibetského národa Dalajlámom XVI. Medzi jeho dobrých priateľov patria herci ako Jackie Chan či Sylvester Stallone. Každopádne Steven aj vzhľadom na svoj vek a skúsenosti stále hľadá spôsob ako sa dostať späť do povedomia ľudí. Ako hovorí: „Bavím ma natáčať filmy baví ma hrať blues, tak prečo by som mal s tým prestať?“ Jeho fanúšikovia, aj tu na Slovensku však stále veria v jeho návrat na červený koberec ako najlepšieho akčného hrdinu a bojovej legendy všetkých čias.